Bowling – zistili sme, kto je náš Steve Wong
Nikto z nás nie je šampión, dôležitá je zábava

Bowling – zistili sme, kto je náš Steve Wong


“Raz večer sme išli na bowling a Stevovi sa neskutočne darilo. Vrhal a kotúľal bowlingové gule ako profík a dal neskutočný počet strikeov, takže si vyslúžil obdiv všetkých, čo hrajú bowling pre zábavu a zisk. Keby ste tam však neboli a na vlastné oči nevideli, ako sa Stevovi darí, možno by ste si pomysleli, že sme si to s Annou A MDashom všetko vymysleli. 

Stevov úspech nebol podvod ani náhoda. Na St. Anthony Country Day High School bol kapitánom prváckeho bowlingového tímu a v bowlingovej hale Surfside Lanes vyhral niekoľko trofejí na turnajoch mladých bowligových hráčov. Dokonca sa mu podarilo odohrať dokonalú hru – dvanásť strikeov za sebou za tristo bodov,  a pritom mal vtedy iba trinásť rokov. Jeho meno sa objavilo v novinách a v Surfside mu často dovolili zahrať si zadarmo.”…. 

“MDash pochádzal zo subsaharskej dedinky a nikdy v živote nehral bowling, takže sme mu zaplatili samostatnú dráhu a poprosili zamestnancov, aby vytiahli všetky detské zábrany, vďaka ktorým malým deťom nepadajú gule do žľabu. Jeho guľa sa odrážala z jednej strany na druhú a zakaždým sa mu podarilo zhodiť nejaké kolky, až napokon dosiahol výsledné skóre 58 bodov. Ja som nahral najviac 138, čo bolo celkom slušné aj vzhľadom na množstvo piva, ktoré som v ten večer vypil. Anna sa tak veľmi sústredila na svoju techniku, že ma porazila o šesť kolkov a nahrala 144 bodov. Celá bez seba od radosti, že nado mnou zvíťazila, zovrela MDasha vo svojom svalnatom náručí a nazvala ho “naším americkým priateľom”. 

Prekvapenie večera však predstavoval Steve Wong so svojimi schopnosťami. V troch hrách nahral postupne 236, 243 a napokon 269 bodov, takže nemalo žiadny zmysel súťažiť s ním. Bol taký dobrý, že nás už unavovalo čudovať sa, ako sa mu podarilo zhodiť kolky na opačných stranách dráhy a dať spare. V istej chvíli dal vo dvoch hrách jedenásť strikeov za sebou. Vyhrážal som sa mu, že ukradnem rukavicu a spálim ju. 

“Nabudúce si prinesiem aj vlastnú guľu,” povedal. “Nemohol som ju nájsť.” 

"Ale tie odporné topánky máš niekde, kde ich vieš nájsť veľmi rýchlo?” 

O týždeň sme šli všetci štyria znova na bowling. Steve s mojou pomocou našiel svoju guľu. Vyzdvihol som ho v jeho priveľkom dome v Oxnare a spolu sme prehľadali garáž a tri šatníky. Jeho taška na bowlingovú guľu z nádhernej žltohnedej kože ležala za starým ošúchaným károvaným kufríkom na písací stroj …” 

Toľko úryvok z poviedky Steve Wong je dokonalý z knihy O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch od Toma Hanksa. 

FOTOGALÉRIA


Spoznali ste sa v postavách z poviedky? Kto je náš Steve Wong?  

Aj my sme sa vybrali na bowling, hoci nikto z nás nie je žiadny šampión v tomto zábavnom športe. S miernou nechuťou sme sa pomaly zišli na “bojisku”, po zdĺhavom vyjednávaní s personálom sme si vydupali, že nám stačí jedna dráha, veď nás je len šesť. Potom sme si konečne všetci obuli erárne topánky (na vlastné donesené ponožky), zapísali nás do zoznamu hráčov a hra sa pomaly začala. 

Tí, čo prišli medzi prvými, začali “z ostra” hneď dvojitým džinom, aby spláchli trpkú pachuť “dňa blbec”. Dvaja kolegovia prišli neskôr a striedavo zaskakovali za tých, ktorým sa už nechcelo alebo práve jedli. Jedlo a pitie bolo výborné, plnené pizza štangle s dressingom, šalát s kozím syrom, pizza. 

Už po prvom “údere” bolo jasné, kto je náš Steve Wong

Nebol to ani šéf, ani nikto z vedenia. Bol to najmladší člen tímu. Vlastne tým v ten deň oslávil aj svoje meniny. Našťastie, dobré meno najvyššieho managementu zachraňoval  “Poručík Dan”. Ten aj predviedol, že tak, ako našu prácu robíme inak, aj úspechy v bowlingu sa môžu dosahovať neštandardnými postupmi – hádzaním gule chrbtom pomedzi nohy. 

Ďalší z najvyšších sa tiež nedal zahanbiť. Zo svojej výšky 190 cm hádzal gule ľavou rukou pekne a s citom a tiež nahral slušný výsledok. Posledný z trojice sa nevedel rozhodnúť, či má hádzať ľavou alebo pravou rukou a tomu zodpovedali aj výsledky …:-) Hanbu neurobili ani dámy – hádzali jemne, s citom, občas do žľabu, ale sem-tam zhodili aj nejaké tie kolky a pritom nepotrebovali ani detské zábrany. Najväčším úrazom večera bol jeden zlomený necht.  

Takže ako hovorí klasik “kancelárske stoličky sme vymenili za bowlingovú halu, príjemne sme sa zabavili a utužili náš milý kolektív.” Do kotúľania, priatelia! 

Premena trojizbového bytu na dva krásne priestory na prenájom v Starom Meste
Ako robíme naše rekonštrukcie